Zdolával prekážky, riadil, tvoril, dosahoval nemožné. Milan Rastislav Štefánik bol významný slovenský politik, diplomat, vojak a veliteľ, astronóm a jedna z kľúčových postáv vzniku prvej Československej republiky. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách v myjavskej oblasti, v ktorej sa odohrali mnohé významné udalosti slovenskej histórie. V neďalekom Hlbokom pôsobil Jozef Miloslav Hurban a v blízkej Myjave bola v roku 1848 vyhlásená Prvá slovenská národná rada, odohrali sa tu tiež prvé boje slovenských dobrovoľníkov.
Vzdelávať sa začal v rodnej obci, no už ako deväťročný odišiel študovať na evanjelické lýceum v Bratislave. Vyššie stredoškolské vzdelanie absolvoval v Šoproni a v Sarvaši. V roku 1898 začal štúdium stavebného inžinierstva v Prahe. Pod vplyvom pražského študentského vzdelaneckého prostredia a myšlienok profesora T.G. Masaryka sa začal Štefánik aktívne venovať prírodným vedám, predovšetkým astronómii. V roku 1900 nechal štúdium na Českej vysokej škole technickej a začal študovať astronómiu na Karlovej univerzite. Počas pražských štúdií sa aktívne zapájal do činnosti slovenského študentského spolku Detvan.
Po obhájení doktorátu sa na odporúčanie svojich učiteľov rozhodol pokračovať v kariére astronóma. Za miesto svojho pôsobenia si zvolil Paríž. Štefánikov život vo Francúzsku bol veľmi náročný. Musel prekonávať viacero problémov, či to už bolo zvládnutie francúzskeho jazyka, boj s častými zdravotnými problémami z nadmerného pracovného nasadenia a hlavne nedostatkom peňazí. Po niekoľkých náročných mesiacoch začal pracovať v roku 1905 v observatóriu v Meudone pod vedením známeho astronóma profesora Julesa Janssena. Vďaka svojmu neuveriteľnému pracovnému nasadeniu, ktoré si často vyberalo daň na jeho zdraví, čoskoro získal vo astronomických kruhoch medzinárodné uznanie.
Podnikol výpravy do rôznych krajín, napríklad Španielska, Turkmenistanu, Alžírska či Tuniska. V rokoch 1911 – 1913 absolvoval Štefánik viaceré výpravy do Oceánie (Tahity), Južnej Ameriky (Ekvádor) a na Galapágy. Venoval sa nielen astronomickým pozorovaniam, ale na základe poverenia francúzskej vlády zriadil sieť meteorologických staníc. Štefánik v tom čase už ako francúzsky občan (od roku 1912) bol vyznamenaný rádom Rytiera Čestnej légie.
S vypuknutím prvej svetovej vojny sa Štefánik rozhodol aktívne prispieť k oslobodeniu Slovákov a Čechov spod rakúsko-uhorskej nadvlády. Vstúpil do francúzskej armády, kde sa stal pilotom. Vedel využiť svoje kontakty, otvoril dvere do parížskych salónov a vládnych a vojenských úradov Tomášovi Garrigueovi Masarykovi a Edvardovi Benešovi. Vďaka jeho intervencii vznikla v roku 1916 Československá národná rada. V tomto období Štefánik, už v hodnosti poručíka, si naplno uvedomil, že len politický vplyv nestačí, ale na potvrdenie slobody pre Čechov a Slovákov je treba vybudovať národne vojsko, ktoré po boku Dohodových mocností zasiahne do bojov proti Rakúšanom. V tejto úlohe sa Milan Rastislav Štefánik prejavil ako vynikajúci diplomat a stratég. Dostal sa na dvor ruského cára, rumunského kráľa či k talianskemu premiérovi, rokujú o vytvorení československého vojska.
S tým ako stúpala vážnosť jeho diplomatických misií, stúpal Štefánik aj po hodnostnom rebríčku. Ku koncu roka 1916 už bol majorom. Na začiatku roka 1918 bol menovaný za podplukovníka pre misiu v Rumunsku a v Taliansku. Dňa 20. júna 1918 sa stal brigádnym generálom. Napriek tomu, že hodnosť generála mu udelili len dočasne, môžeme Štefánika naďalej nazývať touto hodnosťou. V roku 2004 ho vtedajší prezident Rudolf Schuster menoval generálom Ozbrojených síl SR in memoriam.
Po vzniku prvej Československej republiky ešte ako člen Československej národnej rokoval vo Vatikáne s pápežom Benediktom XV. Dosiahol veľký diplomatický úspech, keď Svätá stolica uznala samostatnosť nástupníckych štátov Habsburskej monografie. V novej vláde bol menovaný za ministra vojny. Z tejto pozície zabezpečil s pomocou talianskej vlády v skorých jarných mesiacoch 1919 presun československé légie, ktoré dovtedy bojovali v Taliansku, do Československa z dôvodu obrany vlasti. Prelom apríla a mája trávil so svojou milovanou snúbenicou Giulianou v Taliansku. Odtiaľto 4. mája odštartoval z letiska Campoformido pri Udine na dvojplošníku zn. Caproni 33 spolu s dvojicou talianskych dôstojníkov. Po dlhých rokoch mal prísť opäť do rodného kraja, bohužiaľ, tu však nepristal. Z dôvodu silného vetra pri pristávacom manévri lietadlo s Milanom Rastislavom Štefánikom havarovalo.
Generál Milan Rastislav Štefánik tak zahynul 4. mája 1919 pri leteckej havárii neďaleko Ivanky pri Dunaji. Slováci mu vybudovali v rokoch 1924 – 1928 pamätník hodný jeho diela a jeho odkazu. Mohylu stojí na temene vrchu Bradlo.
Milan Rastislav Štefánik zostáva v pamäti národa ako symbol odvahy, obetavosti a neúnavnej práce za slobodu a nezávislosť Slovákov a Čechov.
Miesta spojené s Milanom Rastislavom Štefánikom
Bratislavský kraj – Bratislava, Malacky, Stupava, Zohor, Ivanka pri Dunaji, Dunajská Lužná
Trnavský kraj – Šamorín, Galanta, Piešťany, Trnava
Trenčiansky kraj – Brezová pod Bradlom, Košariská, Myjava, Priepasné, Prievidza, Partizánske, Púchov, Trenčín – Zárečie, Trenčín, Trenčianske Teplice