Nazývali ho slovenským Homérom i Vergíliom. Talentovaný slovenský básnik, katolícky kňaz, klasik slovenskej literatúry, národný buditeľ, ktorý podnietil záujem o dejiny Slovanov, slovenskú históriu, nadchol, motivoval. Ján Hollý – kľúčová osobnosť slovenského národného obrodenia.
Narodil sa 24. marca 1785 v dedinke Borský Mikuláš na Záhorí do roľníckej rodiny. Vzdelávanie začal na gymnáziu v Skalici, pokračoval na seminári v Trnave, kde študoval filozofiu a teológiu. V roku 1808 bol vysvätený za katolíckeho kňaza a pôsobil ako kaplán v Pobedime a v Hlohovci. V roku 1814 ho poslali na faru v Maduniciach, kde bol kňazom viac než 29 rokov, a práve tu vytvoril väčšinu svojich literárnych diel.
Literatúre sa začal Ján Hollý venovať už ako študent, prekladal z latinskej i z gréckej poézie, písal latinské príležitostné básne. Od latinčiny však prešiel k bernolákovčine, teda slovenčine kodifikovanej Antonom Bernolákom. Svojou tvorbou dokazoval, že tento jazyk je rovnocenný s ostatnými európskymi. Venoval sa preto najmä písaniu veľkých eposov, ktoré oslavovali hrdinstvo starých Slovanov, čím posilňoval slovenské národné povedomie.
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria veľké historické eposy: Svätopluk (1833), Cyrillo-Metodiada (1835) a Sláv (1839). Najznámejším z nich je Svätopluk v dvanástich spevoch. V epose opisuje slávnu minulosť Veľkomoravskej ríše a hrdinské činy kniežaťa Svätopluka. V diele Cyrillo-Metodiada vyzdvihol význam príchodu solúnskych bratov Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy v 9. storočí, zdôrazňoval duchovné a kultúrne korene slovenského národa. Okrem veľkých eposov písal Ján Hollý aj menšie básne a pastorálne idyly, napríklad epické básne Selanki (1835 – 1836), kde poeticky vykresľoval krásy prírody, vidieckeho života a slovenského ľudu.
Veľký význam mali aj jeho preklady klasických diel antických autorov ako Vergília a Homéra, čím dokazoval bernolákovská slovenčina môže byť plnohodnotným literárnym jazykom.
Hollého život bol však poznačený aj ťažkosťami. V roku 1843 jeho faru v Maduniciach zachvátil požiar, pri ktorom básnik utrpel vážne popáleniny a poškodil si zrak. Prišiel aj o celý svoj majetok. Pomocnú ruku mu vtedy podal farár na Dobrej Vode Martin Lackovič, ku ktorému sa presťahoval. Práve tu na fare v Dobrej Vode sa odohrala najpamätnejšia návšteva, na ktorej Ján Hollý ako najvyznanejší bernolákovský básnik udelil požehnanie pripravovanej novej kodifikácii slovenského jazyka, ktorú pripravili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža.
Hollý ich myšlienku, novej spisovnej slovenčiny osnovanej na stredoslovenskom jazykovom základe, odobril. Išlo o dôležitý medzník spolupráce medzi katolíkmi a evanjelikmi.
Stretnutie na Dobrej Vode inšpirovalo aj maliara Andreja Kováčika k namaľovaniu dnes známeho obrazu „Návšteva Štúra, Hurbana a Hodžu u Jána Hollého na Dobrej Vode“ z roku 1935.
Ján Hollý zomrel 14. apríla 1849 v Dobrej Vode, kde je aj pochovaný. Jeho hrob je dodnes miestom pietnej spomienky mnohých Slovákov.
Najvýznamnejšie diela Jána Hollého:
Miesta spojené s Jánom Hollým:
Borský Mikuláš, Madunice, Bratislava, Dobrá Voda