Básnik, politik, evanjelický kňaz, spisovateľ, ideológ a teológ, jazykovedec a výrazný predstaviteľ českého a slovenského národného obrodenia.
Ján Kollár sa narodil v Mošovciach v roku 1793, kde absolvoval aj základnú školu, vo vzdelávaní pokračoval v Kremnici a Banskej Bystrici. V rokoch 1812 – 1815 študoval teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu a od októbra 1817 na nemeckej univerzite v Jene. Popri teológii študoval filozofiu, históriu, jazykovedu a prírodné vedy.
Slávnosti 300. výročia reformácie vo Wartburgu prebudili jeho všeslovanské povedomie. V zjednotení nemeckých kmeňov v jeden nemecký národ videl príklad pre budovanie všeslovanskej vzájomnosti. Všimol si temné stránky nemeckého národného hnutia ako rozpínavosť, nadradenosť či podceňovanie iných etník a intenzívne si uvedomoval ohrozenie Slovanov.
Počas štúdia v Jene sa vykryštalizovalo aj jeho teologické a filozofické myslenie postavené na dvoch zdrojoch: európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii a filozofii reprezentovanej takými menami ako Herder, Fries, Kant, Fichte, Hegel, Luden, Oken, Gabler, Harms a mnohí iní.
Po ukončení jenských štúdií pôsobil takmer 30 rokov ako farár v Pešti. Významnou mierou sa zaslúžil o budovanie slovenského cirkevného zboru. Nemalé úsilia vyvinul v záujme jeho zachovania a pri budovaní evanjelickej školy založenej v roku 1821. Osobitnú pozornosť si zaslúžia jeho kázne, ktorých dva zväzky vyšli tlačou. Kollár si tu z pohľadu náboženstva všíma rodinu a domácnosť, uvažuje o vzťahoch národnosti a nábožnosti, o otázkach jazyka a národa, o historickom odkaze veľkých postáv náboženského života. Podľa neho iba náboženstvo vdychuje do nás čistú ľudskosť, pretože ono je život v Bohu a s Bohom.
Napriek tomu, že ostro vystúpil proti Štúrovej kodifikácii slovenčiny známym spisom Hlasové potřebě spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846), istý podnet k tomuto činu dal sám kázňami Nábožný pohled na tú krajinu, která jest matkou evanjelické víry a Nábožnost a národnost jsou sestry (1832).
Jeho literárne začiatky sú spojené s básnickou tvorbou. Pozornosť vzbudila už jeho prvotina – zbierka Básně (1821), ktorej časť Znělky neb sonety bola poznačená ľúbostným vzťahom k dcére lobedského evanjelického farára Friderike Schmidtovej a stala sa základom jeho najznámejšej básnickej skladby Slávy dcera. V prvom vydaní (1824), ktoré malo tri spevy svoju lásku Frideriku predstavil ako slovanskú Mínu, dcéru bohyne Slávy.
Konečné vydanie Slávy dcery (1832) rozšíril o dva spevy a Mína tu vystupuje vo väčšej miere ako ideál, bohyňa, sprievodkyňa po slovanskom pekle a nebi. Básnickou formou sa tu prezentuje filozofické poňatie národa a najmä idea slovanskej vzájomnosti a slovanskej jazykovej a kultúrnej jednoty. Osobitnú pozornosť si zaslúži Předspěv napísaný klasickou formou elegického disticha, ktorý je obžalobou odnárodňovania a pokorovania Slovanov. K jeho napísaniu ho inšpirovali slovanské mená na hroboch slovanských predkov v Nemecku. Kollárove tézy o slovanskej vzájomnosti a vízia o jednote Slovanov sú obsiahnuté aj v jeho publicistike a vedeckých prácach.
Svoje názory na Slovanstvo teoreticky rozpracoval v diele O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými (1836).
V roku 1849 sa stal Kollár profesorom slovanskej archeológie na viedenskej univerzite a tiež autorom vedeckej práce o slovanskej archeológii Staroitalia slavjanská (1853), ktorá je už poznačená utopickými a nevedeckými názormi o slovanskom osídlení severného Talianska. Zomrel vo Viedni v roku 1952.
Najvýznamnejšie diela Jána Kollára:
Miesta spojené s Jánom Kollárom:
Mošovce, Viedeň, Jena, Budapešť