Katolícky kňaz, spisovateľ, historik, autor prvého väčšieho diela v bernolákovčine. Juraj Fándly, jedna najvýznamnejších osobností prvej fázy národného obrodenia, zasvätil svoj život vzdelávaniu a šíreniu myšlienok, ktoré mali uľahčiť život jednoduchých ľudí. Bol tak aj zelinkárom, lekárom, ľudovým učiteľom, ktorý ukázal chudobným farníkom napríklad i to, ako by mali priasť bavlnu.
Narodil sa 21. októbra 1750 v dedinke Častá pri Modre do skromnej remeselníckej rodiny. Po smrti otca sa presťahovali do blízkeho Ompitálu (dnešné Doľany). Študoval na rôznych kláštorných školách a od roku 1771 teológiu v Budíne a v Trnave. V roku 1776 bol vysvätený za kňaza a svoje prvé kňazské roky prežil ako kaplán v Seredi a Lukáčovciach pri Nitre. Najvýraznejšie obdobie jeho života však predstavuje dlhoročné pôsobenie v Naháči pri Trnave (1780 – 1807), kde sa stal obľúbeným farárom a ľudovým učiteľom. Bol presvedčený, že ľudia potrebujú praktické vzdelanie a rady, o osvetu sa snažil písaním a vydávaním diel v bernolákovskej slovenčine. Pre „vyššiu učenú spoločnosť“ si zachoval literárny prejav v latinčine.
Novú podobu slovenčiny predstavil v práci s názvom Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum (1787) a vydal diela Grammatica Slavica (1790) a Etymologia vocum Slavicorum (1791). Podrobne tu spracoval gramatické pravidlá a vysvetlil základy svojej novej jazykovej kodifikácie. Bernolákovčina bola prvá kodifikovaná forma (spisovnej) slovenčiny s nárokom na celospoločenskú platnosť. Anton Bernolák ju ustanovil v roku 1787 na základe kultúrnej západoslovenčiny.
Veľký vplyv mal na neho Anton Bernolák, s ktorým úzko spolupracoval pri rozvíjaní slovenského jazyka a kultúry. V roku 1789 vydal prvú knihu v bernolákovskej slovenčine. Išlo o dielo Dúverná zmlúva medzi mníchom a diablom, v ktorom formou satirického dialógu kritizoval zastarané pomery v kláštoroch a cirkevný život, pričom podporoval reformné snahy cisára Jozefa II. Fándlymu priniesla kniha síce veľa uznania, ale ešte viac kritiky zo strany konzervatívnych kruhov. Medzi najväčších jeho kritikov patril Jozef Ignác Bajza, ktorý vydal tzv. Antifándlyho, kde tvrdo útočil na Fándlyho dielo. Napriek kritike Fándly nezanevrel na písanie, a viac sa venoval tvorbe historických a populárno-náučných diel.
Okrem Čeklísu pôsobil Anton Bernolák aj v Trnave, v roku 1791 ho tu vymenovali za arcibiskupského tajomníka. V Trnave inicioval Bernolák aj založenie osvetového spolku vzdelancov pod názvom Slovenské učené tovarišstvo alebo Tovarišstvo literného umenia, šíril slovenský jazyk a literatúru. Medzi členov a hlavné osobnosti spolku patrili okrem Antona Bernoláka aj Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý či Alexander Rudnay.
V knihe Piľní domajší a poľní hospodár (1792 – 1800) dával jednoduchým ľuďom návody a rady, ako lepšie hospodáriť v domácnosti a na poliach. Veľký význam malo aj jeho zdravotno-osvetové dielo Zelinkár (1793), v ktorom sprístupnil vedomosti o liečivých rastlinách, bylinách a ich praktickom použití. Významným historickým dielom bola aj Compendiata Historia Gentis Slavae (1793), v ktorej pútavo približoval históriu Slovanov a ich kultúrnu jedinečnosť.
V neskorších rokoch života Fándly výrazne ochorel, strácal zrak, zápasil s finančnými problémami a žil skromne. V roku 1807 sa vrátil do Ompitálu, do dediny kde prežil svoje detstvo, a venoval sa písaniu miestnej histórie. Aj svoju poslednú knižku venoval dejinám tejto obce. Juraj Fándly zomrel 7. marca 1811 v úplnej chudobe a takmer v zabudnutí.
Napriek neľahkému osudu patrí medzi najvýznamnejších slovenských vzdelancov. Napísal 43 prác, z čoho 30 diel bolo vydaných. Dokázal spojiť hlbokú vieru, osvietenské ideály a praktické vzdelávanie obyčajných ľudí. Jeho meno dnes nesie viacero škôl, knižnica v Trnave, pomenované sú po ňom ulice.
Najvýznamnejšie diela Juraja Fándlyho:
Miesta spojené s Jurajom Fándlym:
Častá, Doľany, Naháč, Sereď