Prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, kňaz, jazykovedec. Anton Bernolák bol spätý s Bernolákovom, obcou v okrese Senec neďaleko Bratislavy, ktorá vtedy niesla meno Čeklís, ale aj s Trnavou, Bratislavou a celým Slovenskom. Keď v Bernolákove pôsobil štyri roky ako mladý kňaz, nikto netušil, že o niečo viac než 150 rokov zmení názov celej obce. A nezmenil len ten, ale aj podobu prvej spisovnej slovenčiny, takzvanú bernolákovčinu.
Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v malej oravskej obci Slanica. Táto dedina dnes už neexistuje, pretože je zatopená pod hladinou Oravskej priehrady. Ako 16-ročný študoval Anton na bratislavskom Generálnom seminári rétoriku a poetiku. Už vtedy vynikal jeho talent a zanietenie. Neskôr pokračoval v štúdiu teológie v Trnave a vo Viedni. Po vysvätení za kňaza pôsobil v Čeklísi až do roku 1791 a práve v tomto čase dosiahol vrchol svojej tvorivej činnosti. Uvedomoval si, že národ potrebuje vlastný spisovný jazyk, to všetko pretavil do svojich prác, diel.
Novú podobu slovenčiny predstavil v práci s názvom Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum (1787) a vydal diela Grammatica Slavica (1790) a Etymologia vocum Slavicorum (1791). Podrobne tu spracoval gramatické pravidlá a vysvetlil základy svojej novej jazykovej kodifikácie. Bernolákovčina bola prvá kodifikovaná forma (spisovnej) slovenčiny s nárokom na celospoločenskú platnosť. Anton Bernolák ju ustanovil v roku 1787 na základe kultúrnej západoslovenčiny.
Usilovne pracoval aj na rozsiahlej slovníkovej práci – Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí. Jeho vydania sa však nedožil a vyšiel až po jeho smrti v rokoch 1825 – 1827.
Okrem Čeklísu pôsobil Anton Bernolák aj v Trnave, v roku 1791 ho tu vymenovali za arcibiskupského tajomníka. V Trnave inicioval Bernolák aj založenie osvetového spolku vzdelancov pod názvom Slovenské učené tovarišstvo alebo Tovarišstvo literného umenia, šíril slovenský jazyk a literatúru. Medzi členov a hlavné osobnosti spolku patrili okrem Antona Bernoláka aj Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý či Alexander Rudnay.
Svoju kariérnu púť zakončil Anton Bernolák v Nových Zámkoch, kde bol od roku 1797 farárom a od roku 1799 dekanom až do svojej smrti 15. januára 1813.
Najdôležitejšie Bernolákove diela:
Miesta spojené s Bernolákom:
Trnava, Bernolákovo, Bratislava, Nové Zámky